Prehľad právnych a ústavných nedostatkov zákona č. 279/2024 Z.z. a možnosti, ktoré má podnikateľ zasiahnutý novou daňovou povinnosťou
Od 1. apríla 2025 vstúpili do praxe účinky zákon č. 279/2024 Z.z., ktorým sa zavádza tzv. „transakčná daň“.
Na prvý pohľad ide o daňovo-technické opatrenie, no v skutočnosti môže predstavovať závažný zásah do vlastníckeho práva a slobody podnikať:
- 0,4 % z každej odchádzajúcej elektronickej platby z podnikateľského účtu (max. 40 EUR za transakciu),
- 0,8 % z každého výberu hotovosti, bez horného limitu,
- 2 € ročne za každú platobnú kartu vydanú k transakčnému účtu.
Zákon sa dotýka prakticky každého podnikateľa – najmä tých, ktorí pracujú s vysokým objemom transakcií a výberov.
Právne nedostatky zákona
1. Nerovnaké zaobchádzanie pri výbere hotovosti
- Kým elektronické transakcie majú horný limit dane, výbery hotovosti nie. Pri výbere 150 000 € tak podnikateľ zaplatí 1 200 €, čo predstavuje neprimeraný zásah.
- Dochádza k porušeniu čl. 12 a 13 Ústavy SR (zákaz diskriminácie) v spojení s čl. 20 (právo na majetok) a čl. 39a (právo na hotovostné operácie).
2. Zdaňovanie klientov namiesto bánk
- Daň sa vzťahuje na zníženie pohľadávky klienta voči banke, nie na skutočný zisk či majetok.
- Napríklad v Maďarsku (štát používa Maďarsko ako vzor zavedenej úpravy) sú daňovníkmi samotné banky, ktoré poskytujú platobné služby – klienti nie sú zaťažení.
3. Porušenie zásady právnej istoty a rozpočtovej zodpovednosti
- Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom stanovisku z 7.11.2024 upozorňuje na právnu neurčitosť zákona a riziká jeho dopadu.
- Zákon bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní bez splnenia zákonných podmienok a bez posúdenia vplyvov na ústavne chránenú hodnotu dlhodobej udržateľnosti podľa čl. 55a Ústavy SR.
- Ide tak o rozpor s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 55a a ústavným zákonom č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.
4. Problém z pohľadu práva EÚ
- Zákon môže byť v rozpore s článkom 63 ZFEÚ (voľný pohyb kapitálu), najmä ak ukladá dodatočné administratívne povinnosti nerezidentom.
- Povinnosť podávať daňové priznania a vypočítať si daň pre klientov zahraničných bánk predstavuje neprimerané administratívne zaťaženie.
- V Maďarsku sú aj zahraničné banky povinné odvádzať daň pri cezhraničných službách, klienti nie.
Možnosti právnej obrany
Z dôvodu absencie účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy v tejto veci, jedinou možnosťou podnikateľov je použiť prostriedky medzinárodnoprávnej ochrany, medzi iným aj sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.
Takáto sťažnosť sa môže opierať o porušenie:
- čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na pokojné užívanie majetku),
- čl. 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie),
- a relevantné ustanovenia Ústavy SR, najmä čl. 20, 39a a 55a.
V prípade, že by Európsky súd pre ľudské práva priznal sťažnosti opodstatnenosť, podnikateľ by mohol žiadať:
- náhradu škody spôsobenej zaplatenou daňou,
- náhradu škody na podnikaní (napr. strata zisku, zvýšené náklady),
- náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do základných práv,
- a úhradu nákladov na vedenie konania.
Žaloba na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
- Samoplatitelia dane nemajú možnosť žiadať o náhradu nákladov na zrazenie a oznámenie dane podľa daňového poriadku.
- Preto je možné podať žalobu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
- Žaloba smeruje proti štátu, zastúpenému MF SR, po predchádzajúcom predbežnom prerokovaní nároku.
3. Podanie podnetu na preskúmanie súladu zákona s právom EÚ
- Podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR možno podať návrh na preskúmanie súladu zákona o transakčnej dani s čl. 63 a 65 ZFEÚ.
- Zmluva o fungovaní EÚ je medzinárodnou zmluvou ratifikovanou NR SR, preto má právnu záväznosť.
Záver
Transakčná daň sa týka takmer každého podnikateľa – či už predávate v nákupnom centre, vediete e-shop, alebo poskytujete služby. Nielen výška samotnej dane, ale aj spôsob jej výberu, diskriminačný účinok na hotovostné platby, právna neurčitosť a rozpor s právom EÚ vyvolávajú závažné právne otázky.
Možnosti, ako sa voči tomuto zákonu brániť, s Vami radi osobne prekonzultujeme.
Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.
Fridrich Lawyers, s.r.o.
www.fridrichlawyers.sk