Základné prístupy
Charta základných práv Európskej únie (2012/C 326/02) (26.10.2012 Úr.v. EÚ C 326/391), ktorá má na základe čl. 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, kde je uvedené, že Únia uznáva práva, slobody a zásady stanovené Chartou základných práv Európskej únie zo 7.12.2000 upravenej v Strasburgu 12.12.2007, rovnakú právnu hodnotu ako zakladajúce zmluvy, s účinnosťou od 1.12.2009, je členená podľa hodnôt ako je ľudská dôstojnosť, sloboda, rovnosť a solidarita. Ide o kľúčový politický dokument určujúci smerovanie systému ochrany základných práv a slobôd v rámci Európskej únie a teda aj v rámci Európskeho regiónu poznačeného dualizmom právnej ochrany základných práv a slobôd. Preambula Charty základných práv EÚ uvádza, že Charta základných práv a slobôd len potvrdzuje práva vyplývajúce z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov spoločných pre členské štáty, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sociálnych chárt prijatých Úniou a Radou Európy, ako aj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva. Zaujímavé je to, že v preambule Charty základných práv EÚ je uvedený aj spôsob výkladu Charty základných práv EÚ a to tak, že sa vezme náležitý zreteľ na Vysvetlivky pripravené pod vedením predsedníctva Konventu, ktorý vypracoval Chartu a ktoré sú aktualizované pod vedením predsedníctva Európskeho konventu. Práva sa bližšie členia na práva, slobody a zásady. Aj článok 6 ods. 1 Zmluvy o Európske únií sa zmieňuje o vysvetlivkách k Charte tak, že práva, slobody a zásady v Charte sa interpretujú v súlade s ustanovením siedmeho oddielu Charty, ktorý upravuje jej interpretáciu a aplikáciu a s náležitým zohľadnením vysvetliviek k Charte, ktoré stanovujú zdroje týchto ustanovení.
Aby sme identifikovali, ktoré zo základných práv uvedených v Charte základných práv EÚ sú sociálne práve, musíme na základe dokumentov, na podklade ktorých došlo k vypracovaniu Charty základných práv a slobôd identifikovať zdroje sociálnych práv a identifikovať tak ich sociálnu povahu.
Zmluva o fungovaní Európskej únie v preambule uvádza, že hlavy členských štátov sú odhodlané zabezpečiť ekonomický a sociálny pokrok ich štátov spoločnou akciou na eliminovanie bariér, ktoré rozdeľujú Európu, že potvrdzujú ako základný cieľ ich snáh konštantné zdokonaľovanie životných a pracovných podmienok ich ľudí. Podľa článku 4 ods. 2 písm. b) a c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie v oblasti sociálnej politiky pre aspekty určené Zmluvou o fungovaní EÚ, ako aj v oblasti ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti, má Únia a členské štáty zdieľanú kompetenciu. Podľa článku 8 Zmluvy o fungovaní EÚ vo všetkých cieľoch Únie má za cieľ eliminovať nerovnosti a podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami. Podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní EÚ pri definovaní a implementovaní svojich politík a aktivít Únia berie ohľad na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, záruky adekvátnej sociálnej ochrany, boja proti sociálnemu vylúčeniu a vysoký stupeň vzdelávania, školenia a ochranu ľudského zdravia. Podľa článku 10 Zmluvy o fungovaní EÚ pri definovaní a implementovaní politík a činností Únie sa táto zameriava na boj s diskrimináciou na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Podľa článku 18 je akákoľvek diskriminácia na dôvode štátnej príslušnosti zakázaná v rámci rozsahu aplikácie Zmlúv (o EÚ a o fungovaní EÚ) a bez dotknutia sa akýchkoľvek špeciálnych ustanovení v nich obsiahnutých. Článok 45 Zmluvy o fungovaní EÚ zaručuje v rámci Únie slobodu pohybu pracovníkov, pričom taká sloboda pohybu má za následok zrušenie akejkoľvek diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti medzi pracovníkmi členských štátov, čo sa týka zamestnania, odmeny a iných podmienok práce a zamestnania. Sloboda pohybu pracovníkov v rámci Únie má za následok, podliehajúc obmedzeniach ospravedlniteľným na dôvodoch verejnej politiky, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, právo na prijatie ponúk zamestnania skutočne urobených, právo na slobodný pohyb v rámci územia členských štátov na tento účel, právo na zotrvanie v členskom štáte pre účel zamestnania v súlade s ustanoveniami upravujúcimi zamestnávanie štátnych príslušníkov tohto štátu stanovenými zákonom, nariadením alebo administratívnou akciou a právo zostať na území členského štátu po tom, čo sa zamestnal v tomto štáte, podliehajúc podmienkam, ktoré sú vtelené do nariadení, ktoré vyhotoví Komisia. Tieto práva sa neaplikujú na zamestnanie v štátnej službe. Podľa článku 145 Zmluvy o fungovaní EÚ členské štáty a Únia, v súlade s deviatym oddielom Zmluvy o fungovaní EÚ (čl. 145 až 150 Zamestnanosť), pracujú pre rozvíjanie koordinovanej stratégie pre zamestnanosť a osobitne pre podporu zručnej, školenej a prispôsobivej pracovnej sily a pracovných trhy reagujúce na ekonomické zmeny s cieľom dosiahnutia cieľov stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, ktorý v odseku 3 uvádza, že Únia pracuje pre udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom ekonomickom raste a cenovej stabilite, vysoko súťažnej sociálnej trhovej ekonomike zameranej na plnú zamestnanosť a sociálny pokrok, a vysokú úroveň ochrany zdokonaľovania kvality životného prostredia a že Únia podporuje vedecký a technologický pokrok, ako aj to, že Únia bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporí sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv detí a že podporuje ekonomickú, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi. Podľa článku 147 Zmluvy o fungovaní EÚ sa Únia podieľa na vysokej úrovni zamestnanosti podporou spolupráce medzi členskými štátmi a podporou a doplnením, ak je to nevyhnutné, ich akcie. Cieľ vysokej úrovne zamestnanosti sa zoberie do úvahy pri formulácii a implementácii politík a činností Únie. Kľúčový je však desiaty oddiel Zmluvy o fungovaní EÚ s názvom Sociálna politika (čl. 151 až 161), kde už v článku 151, že Únia a členské štáty berúc do úvahy základné sociálne práva, ktoré sú stanovené v Európskej sociálnej charte podpísanej v Turíne 18.10.1961 a v Komunitárnej charte základných sociálnych práv pracovníkov z roku 1989, majú za svoje ciele podporu zamestnanosti, zdokonalené životné a pracovné podmienky, tak, aby sa umožnila ich harmonizácia a udržanie ich zdokonalenia, náležitú sociálnu ochranu, dialóg medzi manažmentom a pracujúcimi, rozvoj ľudských zdrojov s cieľom trvalej vysokej zamestnanosti a boj proti vylúčeniu. Pre tento účel Únia a členské štáty implementujú opatrenia, ktoré zohľadnia rôzne formy vnútroštátnych praxí, najmä v oblasti zmluvných vzťahov a potrebu udržania súťaživosti ekonomiky Únie. Únia a členské štáty veria, že taký rozvoj bude vyplývať nielen z fungovania vnútorného trhu, ktorý bude uprednostňovať harmonizáciu sociálnych systémov, ale aj z procedúr stanovených v Zmluvách a z aproximácie ustanovení stanovených zákonom, nariadením alebo administratívnou akciou. Podľa článku 152 Zmluvy o fungovaní EÚ Únia uznáva a podporuje úlohu sociálnych partnerov na jej úrovni, zoberúc do úvahy rôznosť vnútroštátnych systémov. Únia uľahčí dialóg medzi sociálnymi partnermi rešpektujúc ich autonómiu. Tripartitný sociálny summit pre rast a zamestnanosť sa bude podieľať na sociálnom dialógu. Podľa článku 153 s cieľom dosiahnutia cieľov podľa článku 151 Únia podporí a doplní činnosti členských štátov v nasledujúcich oblastiach:
- zdokonalenie najmä pracovného prostredia na ochranu zdravia a bezpečnosti pracujúcich,
- pracovných podmienok,
- sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracujúcich,
- ochranu pracujúcich tam, kde ich pracovná zmluve je na dobu určitú,
- informovanie a konzultácia pracujúcich,
- zastúpenie a kolektívna obrana záujmov pracujúcich a zamestnávateľov, vrátane spolurozhodovania, s tým, že sa nevzťahujú na platby, právo združovania, právo na štrajk alebo právo na uloženie výluky,
- podmienky zamestnanosti príslušníkov tretích krajín zákonne bývajúcich na území Únie,
- integrácia osôb vylúčených z pracovného trhu bez dotknutia sa článku 166 týkajúceho sa profesnej školiacej politiky,
- rovnosť medzi mužmi a ženami s ohľadom na príležitosti pracovného trhu a zaobchádzanie v práci,
- boj proti sociálnemu vylúčeniu,
- modernizácia systémov sociálnej ochrany bez dotknutia sa písmena c).
Článok 153 sa nepoužije na platby, právo na združovanie, právo na štrajk alebo právo na uloženie výluky. Podľa článku 154 Zmluvy o fungovaní EÚ má Komisia úlohu podporovať konzultácie manažmentu a pracujúcich na úrovni Únie a prijať akékoľvek relevantné opatrenie na uľahčenie dialógu zabezpečením vyváženej podpory strán. Podľa článku 155 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak si manažment a pracujúci prajú, dialóg medzi nimi na úrovni Únie môže viesť k zmluvným vzťahom vrátane dohôd. Podľa článku 156 s cieľom dosiahnutia cieľov článku 151 a bez dotknutia sa iných ustanovení Zmlúv, Komisia podporí spoluprácu medzi členskými štátmi a uľahčí koordináciu ich akcie vo všetkých oblastiach sociálnej politiky podľa tejto kapitoly, najmä vo veciach týkajúcich sa
- zamestnanosti,
- pracovného práva a pracovných podmienok
- základného a pokročilého profesného školenia
- sociálneho zabezpečenia
- prevencie zamestnaneckých nehôd a chorôb
- zamestnanecká hygiena
- právo na združovanie a kolektívne vyjednávanie medzi zamestnávateľmi a pracujúcimi.
Podľa článku 157 Zmluvy o fungovaní EÚ každý členský štát zabezpečí, aby zásada rovnakej platby pre mužských a ženských pracujúcich za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty bola aplikovaná. Za platbu sa považuje riadna základná alebo minimálna mzda alebo plat a iné ďalšie dávky, či už v hotovosti alebo v naturáliách, ktoré pracujúci prijíma priamo alebo nepriamo, vo vzťahu k jeho zamestnaniu, od svojho zamestnávateľa. Rovnaká platba bez diskriminácie založenej na pohlaví znamená:
- že platba za rovnakú prácu pri úkolovej sadzbe sa vypočíta podľa rovnakej jednotky merania,
- že odmena za prácu pri časovej sadzbe bude tá istá za rovnakú prácu.
Európsky parlament a Rada, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom, a po konzultácii s Ekonomickým a sociálnym výborom príjmu opatrenia na zabezpečenie aplikácie zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania mužov a žien vo veciach zamestnanosti a zamestnania, vrátane zásady rovnakej platby za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. S cieľom zabezpečenia plnej rovnosti v praxi medzi mužmi a ženami v pracovnom živote nebráni zásada rovnakého zaobchádzania akémukoľvek členskému štátu od udržania alebo prijatia opatrení poskytujúcich osobitné zvýhodnenia za účelom urobenia ľahším podzastúpeného pohlavia, aby sa sledovala profesná činnosť alebo sa zabránilo alebo kompenzovali znevýhodnenia v profesionálnych kariérach. Podľa článku 158 Zmluvy o fungovaní EÚ členské štáty podporujú udržiavanie existujúcej ekvivalencie medzi schémami platenej dovolenky. Podľa článku 159 Komisia vyhotoví každý rok správu o pokroku v dosahovaní cieľov článku 151, vrátane demografickej situácie v Únii a podľa článku 161 Komisia zahrnie separátnu kapitolu o sociálnom rozvoji v Únii vo svojej výročnej správe pre Európsky parlament.
Pokiaľ ide o sociálne práva zakotvené v Charte základných práv EÚ je potrebné hľadať ich pôvod aj v Sociálnej charte Rady Európy z roku 1961 a v Komunitárnej charte základných sociálnych práv pracovníkov z roku 1989. Zmluva o Európskej únií odkazuje na ne vo svojej preambuli tak, že hlavy členských štátov potvrdzujú ich pripojenie sa k základným sociálnym právam definovaným v Európskej sociálnej charte podpísanej v Turíne 18.10.1961 a v Komunitárnej charte základných sociálnych pracovníkov z roku 1989 a zároveň že sú rozhodnutí podporovať ekonomický a sociálny pokrok pre ich ľudí zoberúc do úvahy zásadu udržateľného rozvoja a v rámci kontextu dosiahnutia vnútorného trhu a posilnenej súdržnosti a životného prostredia a implementovať politiky zabezpečujúce, že výhody v ekonomickej integrácii sú sprevádzané paralelným pokrokom v iných oblastiach. Pre identifikáciu sociálnych práv ustanovených v Charte základných práv Európskej únie je tak potrebné oboznámiť sa s právami, ktoré zakotvili obe sociálne charty. Európskej sociálnej charte sa nebudeme venovať detailne, nakoľko nevznikla v prostredí Európskej únie a pre nedostatok priestoru.
V zmysle Komunitárnej charty základných sociálnych práv je potrebné zanalyzovať základy sociálnych práv v Komunitárnej charte základných sociálnych práv, v zmysle jej preambuly. Členské štáty v zmysle článku 117 Zmluvy o založení ES odsúhlasili potrebu zdokonaľovať životné a pracovné podmienky pre pracujúcich v rámci možností harmonizácie s udržaním zdokonalenia. V kontexte zriadenia jednotného európskeho trhu musí byť rovnaká dôležitosť priradená sociálnym aspektom ako ekonomickým aspektom, ktoré sa musia rozvíjať vyváženým spôsobom. Dovŕšenie vnútorného trhu je najúčinnejším prostriedkom tvorby zamestnanosti a zabezpečenia maximálneho dobra v Spoločenstve. Rozvoju a tvorbe zamestnanosti musí byť poskytnutá prvoradá priorita v dovŕšení vnútorného trhu. Pre Spoločenstvo sa ujem výzvy s ohľadom na ekonomickú súťaživosť zoberúc do úvahy, najmä regionálne nerovnováhy. Sociálny konsenzus sa podieľa na posilnení súťaživosti podnikania a ekonomiky ako celku a na tvorbe zamestnanosti a je podstatnou podmienkou pre zabezpečenie udržateľného ekonomického rozvoja. Dovŕšenie vnútorného trhu musí uprednostniť aproximáciu zdokonalení v životných a pracovných podmienkach ako aj ekonomickú a sociálnu súdržnosť v rámci Európskeho spoločenstva a vyhnúť sa skresleniam súťaže. Dovŕšenie vnútorného trhu musí ponúkať zdokonalenia v sociálnej oblasti pre pracujúcich Európskeho spoločenstva, najmä pokiaľ ide o slobodu pohybu, životné a pracovné podmienky, zdravie a bezpečnosť v práci, sociálnu ochranu, vzdelávanie a školenie. Na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania je dôležité bojovať s každou formou diskriminácie, vrátane diskriminácie na základe pohlavia, farby pleti, rasy, názorov a vier a v duchu solidarity je dôležité bojovať so sociálnym vylúčením. Členské štáty musia zaručiť pracovníkom nečlenských štátov a členov ich rodín, ktorí legálne bývajúc v členskom štáte Európskeho spoločenstva, aby mohli požívať, pokiaľ ide o ich životné a pracovné podmienky, zaobchádzanie porovnateľné tomu, ktoré požívajú pracovníci, ktorí sú občanmi dotknutého členského štátu. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva zmenená Jednotným európskym aktom obsahuje ustanovenia zakladajúce právomoci Spoločenstva týkajúce sa, medziiným, slobody pohybu pracovníkov (čl.7, 48-51), práva usadenia sa (články 52-58), sociálnej oblasti na základe podmienok stanovených v článkoch 117-122 – osobitne čo sa týka zdokonalenia zdravia a bezpečnosti v pracovnom prostredí (čl. 118a), rozvoja dialógu medzi manažmentom a pracujúcimi na európskej úrovni (čl. 118b), rovnakej platbe pre mužov a pre ženy za rovnakú prácu (čl. 119) – všeobecných princípov pre implementovanie spoločnej profesnej školiacej politiky (čl.128), ekonomickej a sociálnej súdržnosti (čl. 130a až 130e), a všeobecnejšie, aproximácie legislatívy (čl. 100, 100a a 235). Implementácia Komunitárnej charty nemá mať za následok rozšírenie právomoci Spoločenstva definovaných Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva. Účelom Komunitárnej charty je na jednej strane konsolidovať pokrok urobený v sociálnej oblasti, prostredníctvom akcie členských štátov, oboch strán priemyslu a Spoločenstva. Na druhej strane účelom Komunitárnej charty je deklarovať slávnostne, že implementácia Jednotného európskeho aktu musí plne zohľadniť sociálnu dimenziu Spoločenstva a že je nevyhnutné v tomto kontexte zabezpečiť primerané úrovne rozvoja sociálnych práv pracujúcich Európskeho spoločenstva, najmä zamestnaných pracovník a samozamestnaných osôb. V súlade s princípom subsidiarity zodpovednosť za iniciatívy prijímané s ohľadom na implementáciu týchto sociálnych práv leží na členských štátoch alebo ich tvoriacich súčastí a, v rámci limitov jeho právomocí, na Európskom spoločenstve. Taká implementácia môže mať formu zákonov, kolektívnych dohôd alebo existujúcich praxí na rôznych primeraných úrovniach. Vyžaduje to v mnohých sférach aktívne zapojenie oboch strán priemyslu. Slávnostná proklamácia základných sociálnych práv na úrovni Európskeho spoločenstva nesmie, keď sa implementuje, poskytnúť dôvody pre akúkoľvek krok späť v porovnaní s situáciou v súčasnosti existujúcou v každom členskom štáte. Základné sociálne práva pracovníkov sú rozdelené nasledovne
- Sloboda pohybu (čl. 1. až 3.)
Každý pracovník Európskeho spoločenstva má právo na slobodu pohybu po celom území Spoločenstva, podliehajúc obmedzeniam ospravedlneným na základe verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. Právo na slobodu pohybu umožní akémukoľvek pracujúcemu zapojiť sa do akéhokoľvek zamestnania alebo profesie v Spoločenstve v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania, čo sa týka prístupu k zamestnaniu, pracovných podmienok a sociálnej ochrany v hostiteľskej krajine. Právo na slobodu pohybu tiež zahŕňa harmonizáciu podmienok pobytu vo všetkých členských štátoch, najmä tých, ktoré sa týkajú rodinného znovuzjednotenia, elimináciu prekážok vznikajúcich z neuznania diplomov alebo ekvivalentných zamestnaneckých kvalifikácií, zdokonalenie životných a pracovných podmienok prihraničných pracovníkov.
- Zamestnávanie a odmena (čl. 4. až 6.)
Každý jednotlivec má slobodu výberu a zapojenia sa do zamestnania v súlade s predpismi upravujúcimi každé zamestnanie. Všetky zamestnania sa spravodlivo odmenia. Za týmto účelom, v súlade s riešením používaným v každej krajine sa pracujúcim zaručí spravodlivá mzda, t.j. mzda dostatočná na umožnenie im mať prijateľný štandard žitia, pracujúci, ktorí podliehajú podmienkam zamestnania iným ako je pevne vymedzená celoúväzková zmluva, príjmu spravodlivú referenčnú mzdu, pričom mzda môže byť odňatá, zadržaná alebo presunutá iba v súlade s ustanovenia vnútroštátneho práva, pričom také ustanovenia by mali so sebou niesť opatrenia umožňujúce dotknutému pracovníkovi pokračovať v požívaní nevyhnutných existenčných prostriedkov pre neho a jeho rodinu. Každému jednotlivcovi sa umožní prístup k verejným zaškolovacím službám bezplatne.
- Zdokonalenie životných a pracovných podmienok (čl. 7. až 9)
Dovŕšenie vnútorného trhu musí viesť k zdokonaleniu v životných a pracovných podmienok pracujúcich v Európskom spoločenstve. Tento proces musí vychádzať z aproximácie týchto podmienok pri udržaní zdokonalenia, čo sa týka najmä trvania a organizácie pracovného času a foriem zamestnania iných ako pevne stanovené zmluvy, taký ako na dobu určitú zmluvy, práca na čiastočný úväzok, dočasná práca a sezónna práca. Zdokonalenie musí pokrývať, kde je to nevyhnutné, rozvoj určitých aspektov zamestnávacích predpisov takých ako procedúry pre hromadné prepúšťanie a procedúry týkajúce sa bankrotov. Každý pracujúci Európskeho spoločenstva má právo na týždenný odpočinkový čas a na ročnú platenú dovolenku, trvanie, ktorej musí byť harmonizované v súlade s vnútroštátnymi praxami s udržaním zdokonalenia. Podmienky zamestnania každého pracujúceho Európskeho spoločenstva sa dojednajú v zákonoch, v kolektívnych dohodách alebo v pracovných zmluvách, v súlade s úpravou aplikovanou v každej krajine.
- Sociálna ochrana (čl. 10.)
V súlade s úpravou aplikovanou v každej krajine má každý pracujúci Európskeho spoločenstva právo na adekvátnu sociálnu ochranu a požíva, pri akomkoľvek svojom statuse a akejkoľvek veľkosti podniku, v ktorom je zamestnaný, adekvátnu úroveň výhod sociálneho zabezpečenia. Osoby, ktorým neboli schopné vstúpiť alebo znovuvstúpiť na pracovný trh a nemajú žiadne existenčné prostriedky, musia mať možnosť prijímať dostačujúce prostriedky a sociálnu pomoc v súlade s ich osobitnou situáciou.
- Sloboda združovania a kolektívneho vyjednávania (čl. 11. až 14.)
Zamestnávatelia a pracujúci Európskeho spoločenstva majú právo združovania za účelom vytvorenia profesných organizácií alebo obchodných zväzov ich výberu pre obranu ich ekonomických a sociálnych záujmov. Každý zamestnávateľ a každý pracujúci má slobodu pripojiť sa k takým organizáciám bez akejkoľvek osobnej alebo zamestnaneckej ujmy, ktorú by tým utrpel. Zamestnávatelia a organizácie zamestnávateľov na jednej strane a organizácie pracujúcich na druhej strane majú právo vyjednávať a uzavierať kolektívne dohody na základe podmienok stanovených vnútroštátnou legislatívou a praxou. Dialóg medzi dvoma stranami priemyslu na európskej úrovni, ktorý sa musí rozvíjať, môže, ak to strany považujú za želateľné, vyústiť do zmluvných vzťahov, najmä na medzizamestnaneckej a odvetvovej úrovni. Právo uchýliť sa ku kolektívnej akcii v prípade konfliktu záujmov zahŕňa právo na štrajk, podliehajúce povinnostiam vychádzajúcim z vnútroštátnych predpisov a kolektívnych dohôd. Za účelom uľahčenia riešenia priemyselných sporov sa na primeranej úrovni podporí zriadenie a využívanie zmierovacích, mediačných a rozhodcovských procedúr v súlade s vnútroštátnou praxou. Vnútorný právny poriadok členských štátov určí za akých podmienok a v akom rozsahu sa tieto práva aplikujú na ozbrojené sily, políciu a štátnu službu.
- Profesné školenie (čl. 15.)
Každý pracujúci Európskeho spoločenstva musí mať prístup k profesnému školeniu a možnosť prijímať také školenie počas celého pracovného života. V podmienkach upravujúcich prístup k takému školeniu nesmie byť žiadna diskriminácia na základe štátnej príslušnosti. Príslušné verejné orgány, podniky alebo obe strany priemyslu, každý v rámci ich vlastnej sféry príslušnosti by mal zriadiť trvalé školiace systémy pre dospelých umožňujúce každej osobe podstúpiť znovuškolenie, osobitnejšie prostredníctvom voľna pre školiace účely, na zdokonalenie jeho zručností alebo na nadobudnutie nových zručností, osobitne vo svetle technických rozvojov.
- Rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami (čl. 16)
Rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami je zaručené. Rovnaké príležitosti pre mužov a ženy sa musia rozvíjať. Za týmto účelom, by mala byť zintenzívnená, kdekoľvek je to nevyhnutné akcia na zabezpečenie implementácie zásady rovnosti medzi mužmi a ženami, čo sa týka najmä prístupu k zamestnaniu, odmeny, pracovných podmienok, sociálnej ochrany, vzdelávania, profesného školenia a kariérneho rozvoja. Mali by byť rozvíjané opatrenia umožňujúce mužom a ženám zosúladiť ich zamestnanecké a rodinné povinnosti.
- Informácie, konzultácie a účasť pre pracujúcich (čl.17 a 18)
Informovanie, konzultácie a účasť pre pracujúcich sa musia rozvíjať po primeraných linkách, berúc do úvahy účinné praxe v rôznych členských štátoch. Toto sa aplikuje najmä v spoločnostiach alebo skupinách spoločnosti, ktoré majú podniky alebo spoločnosti v niekoľkých členských štátoch Európskeho spoločenstva. Také informovanie, konzultácie a účasť sa musia implementovať v náležitom čase, najmä v nasledujúcich prípadoch: pri zavádzaní technologických zmien, ktoré z hľadiska pracovných podmienok a pracovnej organizácie majú hlavné dôsledky na pracovnú silu, v podnikoch, a v spojitosti s reštrukturalizačnými operáciami v podnikoch alebo v prípadoch zlúčení, ktoré majú vplyv na zamestnanie pracujúcich, v prípadoch procedúr hromadného prepúšťania a v prípadoch, keď najmä cezhraniční pracovníci osobitne sú dotknutí zamestnaneckými politikami sledovanými podnikom, kde sú zamestnaní.
- Ochrana zdravia a bezpečnosť na pracovnom mieste (čl. 19.)
Každý pracujúci požíva uspokojivé zdravotné a bezpečnostné podmienky v jeho pracovnom prostredí. Primerané opatrenia sa musia prijať na dosiahnutie ďalšej harmonizácie podmienok v tejto oblasti s udržaním urobených zdokonalení. Zohľadnia sa opatrenia, najmä, potreby školenia, informovanosti, konzultácie a vyváženej účasti pracujúcich, čo sa týka vyskytujúcich sa rizík a krokov prijímaných na ich eliminovanie alebo zníženie. Ustanovenia týkajúce sa implementácie vnútorného trhu pomáhajú zabezpečiť takúto ochranu.
- Ochrana detí a mladistvých (čl. 20 až 23)
Bez dotknutia sa takých pravidiel, ktoré môžu byť priaznivejšie pre mladých ľudí, najmä tých, ktoré zabezpečujú ich prípravu na prácu prostredníctvom profesného školenia a podliehajúcich odchýlkam obmedzeným na určitú ľahkú prácu, nesmie byť minimálny vek zamestnanca nižší ako je minimálny vek skončenia školskej dochádzky a, v každom prípade, nie nižší ako 15 rokov. Mladí ľudia, ktorí sú v platenom zamestnaní, prijímajú spravodlivú odmenu v súlade s vnútroštátnou praxou. Primerané opatrenia musia byť prijaté na prispôsobenie pracovných predpisov aplikovateľných na mladých pracovníkov tak, aby sa vyhovelo ich špecifickým potrebám ohľadne rozvoja, profesného školenia a prístupu k zamestnaniu. Trvanie práce musí, osobitne, byť obmedzené – bez toho, aby bolo možné obchádzať toto obmedzenie prostredníctvom uchýlenia sa k nadčasu – a nočná práca zakázaná v prípade pracujúcich pod 18 rokov, okrem určitých práv stanovených vo vnútroštátnej legislatíve alebo nariadeniami. Sledujúc cieľ povinného vzdelávania sú mladí ľudia oprávnení na prijímanie počiatočného profesného školenia dostatočného trvania, aby im umožnilo prispôsobiť sa požiadavkám ich budúceho pracovného života. Pre mladých pracovníkov by sa také školenie malo uskutočňovať počas pracovných hodín.
- Starší ľudia (čl. 24. a 25.)
V súlade s úpravou aplikovanou v každej krajine každý pracujúci Európskeho spoločenstva má možnosť, v čase odchodu do dôchodku, požívať prostriedky poskytujúce mu prijateľný štandard života. Každá osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek, ale ktorá nie je oprávnená na penziu alebo ktorá nemá iné existenčné prostriedky, je oprávnená na postačujúce prostriedky a na lekársku a sociálnu pomoc osobitne vhodnú pre jej potreby.
- Postihnutí ľudia (čl. 26)
Všetky postihnuté osoby, akéhokoľvek pôvodu a povahy ich postihnutia, sú oprávnené na dodatočné konkrétne opatrenia zamerané na zdokonaľovanie ich sociálnej a profesionálnej integrácie. Tieto opatrenia sa týkajú, najmä, v súlade s možnosťami poskytovateľov, profesného školenia, ergonómie, prístupnosti, mobility, prostriedkov dopravy a bývania.
Pokiaľ ide o implementáciu Komunitárnej charty základných sociálnych práv pracovníkov, článok 27 kladie osobitnejšiu zodpovednosť na členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnou praxou, najmä prostredníctvom legislatívnych opatrení alebo kolektívnych dohôd zaručili základné sociálne práva v tejto Charte a implementovali sociálne opatrenia nevyhnutné na hladké fungovanie vnútorného trhu ako súčasť stratégie ekonomickej a sociálnej súdržnosti. Komisia každoročne vyhotoví správu o aplikácii Charty členskými štátmi a Európskym spoločenstvom.
Analýza základných práv, slobôd a zásad vyhodnotených ako sociálnych
Článok 12 Charty základných práv EÚ, ktorý zaručuje právo na slobodu pokojného zhromažďovania a slobodu združovania na všetkých úrovniach, najmä v politických, obchodných úniach a občianskych záležitostiach, ktoré zahŕňa právo každého formovať a pripojiť sa k obchodným úniam na ochranu svojich záujmov. Toto právo je podľa Vysvetliviek k Charte základných práv EÚ založené aj na článku 11 Komunitárnej charty základných sociálnych práv pracovníkov.
Článok 14 Charty základných práv EÚ uvádza, že každý má právo na vzdelávanie a právo mať prístup k profesnému školeniu a školeniu pre dospelých. Toto právo sa zakladá na spoločných ústavných tradíciách členských štátov a článku 2 Protokolu k EDĽP a bolo užitočne rozšírené na prístup k profesnému školeniu a školeniu pre dospelých na základe bodu 15 Komunitárnej charty základných sociálnych práv pracujúcich a článku 10 európskej sociálnej charty.
Článok 15 Charty základných práv EÚ zaručuje, že každý má právo zapojiť sa do práce a sledovať slobodne vybraté alebo prijaté zamestnanie. Každý občan Únie má slobodu vyhľadávania zamestnania, práce, výkonu práva usadiť sa a poskytovať služby v akomkoľvek členskom štáte. Občania tretích krajín, ktorí sú oprávnení pracovať na územiach členských štátov, sú oprávnení na pracovné podmienky ekvivalentné tým, ktoré majú občania Únie. Podľa Vysvetliviek je sloboda výberu zamestnania uznaná Súdnym dvorom EÚ (rozsudok z 14.5.1974, prípad 4/73 Nold (1974) ECR 491, odseky 12 až 14 odôvodnenia, rozsudok z 13.12.1979, prípad 44/79 Hauer (1979) ECR 3727, rozsudok z 8.10.1986, prípad 234/85 Keller (1986) ECR 2897, odsek 8 odôvodnenia). Sloboda výberu zamestnania a právo zapojiť sa do práce je vyhotovený na základe článku 1 ods. 2 Európskej sociálnej charty, ktorá bola podpísaná 18.10.1961 a bola ratifikovaná všetkými členskými štátmi a na bode (článku) 4 Komunitárnej charty základných sociálnych práv pracujúcich z 9.12.1989. Výraz „pracovné podmienky“ sa chápe v zmysle článku 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (tam však žiaden bližší zmysel nie je uvedený). Sloboda vyhľadávania zamestnania a práce sa týka slobody zaručenej článkom 45 Zmluvy o fungovaní EÚ t.j. slobody pohybu pracujúcich. Právo občanov tretích krajín s legálnym pobytom na ekvivalentné pracovné podmienky ako majú občania EÚ je založené na článku 153 ods. 1 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na článku 19 ods. 4 Európskej sociálnej charty. Preto je aplikovateľný článok 52 ods. 2 Charty základných práv a slobôd, ktorý uvádza, že práva uznaná Chartou základných práv EÚ, pre ktoré je urobené ustanovenie v Zmluvách, sa vykonajú za podmienok a v rámci obmedzení definovaných týmito Zmluvami. Otázka náboru námorníkov s príslušnosťou tretích štátov pre posádku plavidiel so vztýčenou zástavou členského štátu Únie sa spravuje unijným právom a vnútroštátnou legislatívou a praxou.
Článok 23 Charty základných práv EÚ zaručuje rovnosť medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach, vrátane zamestnania, práce a platby, pričom zásada rovnosti nebráni udržaniu alebo prijatiu opatrení poskytujúcich osobitné zvýhodnenia v prospech podzastúpeného pohlavia. Rovnosť medzi mužmi a ženami je založená na článkoch 2 a 3 ods. 2 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, teraz nahradených článkom 3 Zmluvy o Európskej únii a na článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý ukladá cieľ podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami v Únii a na článku 157 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Čerpá z článku 20 revidovanej Európskej sociálnej charty z 3.5.1996 a na bode (článku) 16 Komunitárnej charty základných sociálnych práv pracovníkov. Je tiež založená na článku 157 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 2 ods. 4 smernice Rady 76/207/EHS o implementácii zásady rovnakého zaobchádzania pre mužov a ženy ohľadne prístupu k zamestnaniu, profesnému tréningu a podpore a pracovných podmienok. Opatrenia na zabezpečenie zvýhodnenia podzastúpeného pohlavia sú prebraté v skrátenej forme z článku 157 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý stanovuje, že zásada rovnakého zaobchádzania nebráni udržaniu a podpore opatrení poskytujúcich osobitné zvýhodnenia za účelom uľahčenia podzastúpeného pohlavia sledovať profesnú činnosť alebo na zabránenia alebo kompenzovanie nevýhod v profesionálnych kariérach. V súlade s článkom 52 ods. 2 Charty základných práv EÚ toto opatrenie nemení článok 157 ods. 4.
Podľa článku 25 Charty základných práv EÚ Únia uznáva a rešpektuje práva starších na vedenie života dôstojnosti a nezávislosti a na účasť na sociálnom a kultúrnom živote. Tento článok čerpá z článku 23 revidovanej Európskej sociálnej charty a článkov 24 a 25 Komunitárnej charty základných sociálnych práv pracujúcich. Účasť na sociálnom a kultúrnom živote tiež pokrýva aj účasť na politickom živote.
Podľa článku 26 Charty základných práv EÚ Únia uznáva a rešpektuje právo osôb s postihnutiami na profitovanie z opatrení určených na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej a zamestnaneckej integrácii a účasť na živote spoločnosti. Tento článok sa opiera o článok 15 Európskej sociálnej charty a tiež čerpá z bodu (článku) 26 Komunitárnej charty základných sociálnych práv pracujúcich.
Článok 27 zaručuje pracujúcim alebo ich zástupcom na primeraných úrovniach informovanie a konzultáciu vo vhodnom čase v prípadoch a za podmienok stanovených unijným právom a vnútroštátnymi zákonmi a praxami. Tento článok sa objavil v revidovanej Európskej sociálnej charte (článok 21) a v Komunitárnej charte o základných sociálnych právach pracujúcich (body 17 a 18) a aplikuje sa za podmienok stanovených unijným právom a vnútroštátnymi zákonmi. Odkaz na primerané úrovne odkazuje na úrovne stanovené unijným právom alebo vnútroštátnymi zákonmi a praxami, ktorá by mohli zahŕňať európsku úroveň, keď unijná legislatíva tak určí. Je tu značné unijné acquis v tejto oblasti: články 154 a 155 Zmluvy o fungovaní EÚ a smernice 2002/14/ES (všeobecný rámec pre informovanie a konzultáciu zamestnancov v Európskom spoločenstve), 98/59/ES (hromadné prepúšťanie), 2011/23/ES (presuny podnikov) a 94/45/ES (európske pracovné rady).
Podľa článku 28 Charty základných práv EÚ pracujúci a zamestnávatelia, alebo ich príslušné organizácie, majú, v súlade s unijným právom a vnútroštátnymi zákonmi a praxami, práva na vyjednávanie a uzavieranie kolektívnych dohôd na primeraných úrovniach a, v prípadoch konfliktov záujmov, prijať kolektívnu akciu na obranu svojich záujmov, vrátane štrajkovej akcie. Tento článok je založený na článku 6 Európskej sociálnej charty a na Komunitárnej charte základných sociálnych práv pracovníkov (body 12 až 14). Právo kolektívnej akcie bolo uznané Európskym súdom pre ľudské práva ako jeden z prvkov práv obchodnej únie stanovených článkom 11 EDĽP. Pre primerané úrovne uskutočnenia kolektívneho vyjednávania platí to, čo pre článok 27 Charty základných práv EÚ. Modality a limity pre výkon kolektívnej akcie, vrátane štrajkovej akcie, spadajú pod vnútroštátne zákony a praxe, vrátane otázky, či smú byť vykonávaná paralelne v niekoľkých členských štátoch.
Článok 29 Charty základných práv EÚ uvádza, že každý má právo prístupu k bezplatných službám zamestnanosti. Tento článok je založený na článku 1 ods. 3 Európskej sociálnej charty a bode (článku) 13 Komunitárnej charty základných sociálnych práv pracovníkov.
Podľa článku 30 Charty základných práv a slobôd má každý pracujúci právo na ochranu proti nedôvodnému prepusteniu, v súlade s unijným právom a vnútroštátnymi zákonmi a praxami. Tento článok čerpá z článku 24 revidovanej Európskej sociálnej charty, pričom je potrebné si pozrieť aj smernicu 2001/23/ES o zabezpečení práv zamestnancov v prípade presunov podnikov a smernicu 80/987/EHS o ochrane zamestnancov v prípade insolvencie ich zamestnávateľa v znení smernice 2002/74/ES.
Článok 31 Charty základných práv EÚ uvádza, že každý pracujúci má právo na pracovné podmienky, ktoré rešpektujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť s tým, že každý pracujúci má právo na obmedzenie maximálnych pracovných hodín, na denné a týždenné odpočinkové doby a na ročnú dobu platenej dovolenky. Právo na pracovné podmienky rešpektujúce zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť pracovníka je založené na smernici 89/391/EHS o zavedení opatrení na podporu zdokonalenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov v práci. Čerpá aj z článku 3 Európskej sociálnej charty a bodu (článku 19) Komunitárnej charty o základných sociálnych právach pracujúcich a čo sa týka dôstojnosti, z článku 26 revidovanej Európskej sociálnej charty. Výraz „pracovné podmienky“ sa chápe v zmysle článku 156 Zmluvy o fungovaní EÚ (tam však nie je vysvetlený). Právo na obmedzenie maximálnych pracovných hodín, na dennú a týždennú dobu odpočinku a ročnú dobu platenú dovolenku je založené na smernici 93/104/ES týkajúcej sa určitých aspektov organizácie pracovného času, článku 2 Európskej sociálnej charty a bode (článku) 8 Komunitárnej charty základných sociálnych práv pracujúcich.
Článok 32 Charty základných práv EÚ zakazuje zamestnávanie detí. Minimálny vek prijatia do zamestnania nesmie byť nižší ako minimálny vek ukončenia školskej dochádzky, bez dotknutia sa takých pravidiel, ktoré môžu byť priaznivejšie mladým ľuďom a okrem obmedzených odchýliek. Mladí ľudia prijatí do práce musia mať pracovné podmienky primerané ich veku a byť chránení proti ekonomickému vykorisťovaniu a akejkoľvek práci, ktorá pravdepodobne poškodí ich bezpečnosť, zdravie alebo fyzický, mentálny, morálny alebo sociálny rozvoj alebo zasiahne do ich vzdelávania. Tento článok je založený na smernici 94/33/ES o ochrane mladých ľudí v práci (táto smernica považuje mladých ľudí za maloletých), článku 7 Európskej sociálnej charty a bodoch 20 až 23 Komunitárnej charty základných sociálnych práv pracujúcich.
Článok 33 Charty základných práv a slobôd zaručuje rodine požívanie právnej, ekonomickej a sociálnej ochrany. Za účelom zladenia rodinného a profesného života má každý právo na ochranu pred prepustením z dôvodu spojeného s materstvom a právo na platenú materskú dovolenku a na rodičovskú dovolenku po narodení alebo adopcii dieťaťa. Ochrana rodiny je založená článku 16 Európskej sociálnej charty a právo na neprepustenie pre materstvo, na platenú materskú dovolenku a na rodičovskú dovolenku čerpá zo smernice Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zdokonalenia bezpečnosti a zdravia v práci tehotných zamestnancov a zamestnancov, ktorí nedávno porodili alebo dojčia a smernice 96/34/ES o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej UNICE, CEEP a ETUC a je tiež založené na článku 8 (ochrana materstva) Európskej sociálnej charty a čerpá z článku 27 revidovanej Európskej sociálnej charty (právo pracovníkov s rodinnými zodpovednosťami na rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie). Materstvo pokrýva obdobie od počatia po odstavenie od dojčenia.
Článok 34 Charty základných práv EÚ uvádza, že Únia uznáva a rešpektuje oprávnenie na benefity sociálneho zabezpečenia a sociálne služby poskytujúce ochranu v prípadoch ako materstvo, choroba, priemyselné nehody, závislosť alebo starý vek a v prípade straty zamestnania, v súlade s pravidlami stanovenými unijným právom a vnútroštátnymi zákonmi a praxami. Každý zákonne bývajúci a pohybujúci sa v rámci Európskej únie je oprávnený na benefity sociálneho zabezpečenia a sociálne zvýhodnenia v súlade s unijným právom a vnútroštátnymi zákonmi a praxami. Na účel boja so sociálnym vylúčením a chudobou Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu a bývaciu pomoc tak, aby sa zabezpečila prijateľná existencia pre všetkých tých, ktorí postrádajú dostatočné prostriedky, v súlade s pravidlami stanovenými unijným právom a vnútroštátnymi zákonmi a praxami. Oprávnenie na benefity sociálneho zabezpečenia a sociálne služby je zásada založená na článkoch 153 a 156 Zmluvy o fungovaní EÚ, článku 12 Európskej sociálnej charty a bodu (článku) 10 Komunitárnej charty základných sociálnych práv pracovníkov. Únia musí rešpektovať toto oprávnenie, keď vykonáva právomoci udelené jej článkami 153 a 156 Zmluvy o fungovaní EÚ. Odkaz na sociálne služby sa týka prípadov, v ktorých také služby boli zaveden