Núdzový stav je vyhlásený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587/2020 z 30.9.2020 v súlade s článkom 5 ods.1 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu dňom 1.10.2020 na dobu 45 dní.
V čase núdzového stavu bol uznesením vlády Slovenskej republiky č. 645/2020 z 12.10.2020 podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) tohto ústavného zákona zakázané uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti s účinnosťou od 13.10.2020. Ide teda o obmedzenie politického práva na pokojné zhromažďovanie.
V súčasnosti uložené podmienky umožňujú vykonávať nátlakové akcie len v skupine po 6 ľudí. Chýba však dôsledný sankčný systém za porušenie tohto obmedzenia. Je nutné poznamenať, že zákaz zhromažďovania, dokonca v akomkoľvek počte, tu platil od uznesenia vlády SR č. 207/2020 zo 6.4.2020 časť C. až do konca jarného núdzového stavu.
V prípade konania zhromaždenia možno uvažovať o týchto hrozbách:
1.Ako sankcia prichádza do úvahy trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej choroby podľa § 163 ods. 3 (počas núdzového stavu). Páchateľ bude potrestaný odňatím slobody od 4 rokov do 10 rokov, avšak vyžaduje sa tu rozšírenie alebo zvýšenie nebezpečenstva nebezpečnej nákazlivej choroby, to znamená, že ak osoba nie je nakazená, nemôže sa dopustiť tohto trestného činu. Problém môže nastať, ak iná osoba je nakazená a nenakazená osoba má nejakú súčinnosť s ňou, ohrozovanie nákazlivou chorobou však musí byť bezprostredné. Existuje však aj nedbanlivostná forma, kde je sadzba do troch rokov. Zdá sa teda, že porušenie vládou vyhláseného zákazu zhromažďovanie ako také nie je možné sankcionovať nejakým trestom v podobe pokuty.
2. Nie je možné použiť ani záložný §46 priestupkového zákona, pretože by muselo ísť o porušenie povinností ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo uznesenie vlády nie je. Dokonca sa zdá, že polícia nemá oprávnenie na výzvu na rozídenie sa občanov účastných na vládou zakázanom zhromaždení. Existuje síce ustanovenie § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromaždovacom práve, ktorý pri konaní zakázaného zhromaždenia umožňuje zástupcovi obce, aby vyzval zvolávateľa, aby bez meškania ukončil zhromaždenia a ak zvolávateľ neurobí účinné opatrenia na pokojné rozídenie sa účastníkov, zástupca obce oznámi účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli (oznámenie musí obsahovať dôvody na rozpustenie a upozornenie na následky neuposlúchnutia tejto výzvy a musí sa urobiť takým spôsobom, aby bolo účastníkom zhromaždenia zrozumiteľné a by sa s ním všetci účastníci mohli oboznámiť, pričom v neprítomnosti zástupcu obce môže zakázané zhromaždenie rozpustiť týmto spôsobom aj príslušník Policajného zboru v službe) to sa však týka zhromaždení, ktoré zakázala obec. Chýba teda vykonávacia zákonná úprava pre rozpustenie vládou zakázaného zhromaždenia. Obec po ohlásení zhromaždenia ho bude musieť zakázať podľa čl. 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 84/1990 Zb. o zhromaždovacom práve z dôvodu, že sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie. Ak obec nezakáže zhromaždenie, nebude ho môcť rozpustiť ani ona ani príslušník Policajného zboru v službe. V takom prípade, ak dôjde k výzve verejného činiteľa na rozídenie sa (ak to teda je výkon jeho právomoci), potom pôjde o priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona s pokutou do 100 eur. Pokiaľ sa občania na výzvu polície rozídu, nemôžu dostať pokutu. Bez zákazu zhromaždenia obcou nemá polícia oprávnenie na rozpustenie zhromaždenia a ani na sankcionovanie jeho účastníkov.
3. Ak zhromaždenie nebolo oznámené obci, tak k jeho rozpusteniu môže dôjsť aj bez zákazu obcou, pokiaľ je daný dôvod zákazu zhromaždenia obcou (miesto, kde hrozí závažné nebezpečenstvo pre zdravie). Toto platí aj pre nezvolané zhromaždenia (spontánne). V prípadoch neoznámených a nezvolaných zhromaždení môže ešte nastať situácia, že zástupca obce a v jeho neprítomnosti náčelník príslušného útvaru PZ alebo veliaci príslušník rozpustia zhromaždenie (výzva zvolávateľovi aby ukončil bez meškania zhromaždenie, ak zvolávateľ neurobí účinné opatrenia na pokojné rozídenie sa účastníkov, dôjde k oznamu účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené a vyzvaniu účastníkov na pokojné rozídenie sa). Predpokladá sa však, že účastníci páchajú trestné činy a nápravu sa nepodarilo zaistiť iným spôsobom najmä zákrokom proti jednotlivým páchateľom. Pokutu do 165 eur môže dostať ten, kto bráni účastníkom, aby sa pokojne rozišli (priestupok proti zhromaždovaciemu právu podľa § 14 od.s2 písm. f) zákona č. 84/1990 Zb. o zhromaždovacom práve.