V tomto článku nájdete najčastejšie otázky poškodených podnikateľov a k nim odpovede od advokáta doc. Fridricha, advokátska kancelária Fridrich Lawyers, s.r.o.
1/ Môže štát podnikateľom zatvoriť či dočasne obmedziť prevádzku ? Aká právna úprava tomu prislúcha? Čo podnikatelia riskujú, ak nerešpektujú pravidlá Úradu verejného zdravotníctva SR – napríklad ak nekontrolujú zákazníkov ?
Od 15.11.2021 platí § 52a zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, rozvoji a podpore verejného zdravia, ktorý má názov „Povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb súvisiace so vstupom do prevádzkových priestorov zariadení a vstupom na hromadné podujatia počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19“ a stanovuje povinnosť požadovať od osôb vstupujúcich do prevádzok a na hromadné podujatia preukázaním sa potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19 alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 pre tých podnikateľov, pre ktorých prevádzky to stanovuje vyhláška ÚVZ č. 306/2021 V.v. SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok účinnou odo dňa 17.12.2021 v znení dvoch novelizačných vyhlášok (č. 311/2021 a 312/2021 V.v. SR) a ak osoba vstupujúca do prevádzky odmietne preukázať sa uvedeným potvrdením, sú podnikatelia povinní odoprieť vstup do prevádzkových priestorov zariadení takejto osobe.
V prípade zistenia akéhokoľvek porušenia opatrení nariadených formou vyhlášok ÚVZ SR z dôvodu ochorenia COVID-19 (napr. porušenie režimu stanoveného vyhláškou ako nedodržanie odstupov, maximálny počet zákazníkov, hygienických požiadaviek vo vyhláške) môže na základe § 55a zákona č.355/2007 Z.z. o ochrane, rozvoji a podpore verejného zdravia osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor pri výkone kontroly u podnikateľa na mieste nariadiť uzatvorenie prevádzky alebo jej časti, a to na 30 dní.
Porušenie povinností kontrolovať vstupujúce osoby ako aj odoprieť im vstup ako aj nedodržanie nariadenia okamžite uzavrieť prevádzku alebo jej časť je správnym deliktom na úseku verejného zdravotníctva a príslušný orgán verejného zdravotníctva je povinný zaň podnikateľovi uložiť pokutu od 150 eur do 20.000 eur, pričom prihliada pri určení výšky pokuty na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania, pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. V prípade porušenia povinností požadovať preukázanie sa potvrdením o očkovaní alebo prekonaní COVID-19 nie je možné uložiť blokovú pokutu. V prípade zistenia iných porušení opatrení nariadených formou vyhlášok (rozostupy, počet zákazníkov, hygienické požiadavky) z dôvodu COVID- 19 môžu prejednať v blokovom konaní aj orgány Policajného zboru a v takomto konaní možno uložiť pokutu až do 5000 eur, pričom orgán verejného zdravotníctva môže uložiť v rozkaznom konaní pokutu do výšky 7000 eur za tieto správne delikty.
2/ Môže živnostenský úrad niekomu zrušiť živnostenské oprávnenie?
Živnostenský úrad je povinný zrušiť živnostenské oprávnenie v prípadoch, ak živnostník-fyzická osoba a štatutárny orgán právnickej osoby a právnická osoba sama stratia bezúhonnosť, čiže sú odsúdení za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený, čo sú prípady zahladenia odsúdenia ako aj prípady osvedčenia sa odsúdeného po uplynutí skúšobnej doby pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody.
V tomto prípade má živnostenský úrad možnosť namiesto zrušenia živnostenského oprávnenia pozastaviť živnostenské oprávnenie do času, kým podnikateľ opätovne začne spĺňať podmienku bezúhonnosť.
Ďalej je to v prípade prekážok prevádzkovania živnosti, čo sú prípady súvisiace s konkurzom a núteným vyrovnaním a potom sú to prípady osobitne závažných porušení osobitných predpisov alebo povinností či podmienok z nich vyplývajúcich (sem patria výslovne ustanovené prípady, keď orgány ako Správa štátnych hmotných rezerv a Úrad pre reguláciu hazardných hier majú povinnosť podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia v prípadoch, ak uloženie pokuty za správny delikt neviedlo k náprave v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, alebo Slovenská obchodná inšpekcia v prípade opätovného porušenia povinnosti do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke).
V druhej skupine fakultatívnych zrušení živnostenského oprávnenia sú spomenuté prípady závažného porušenia podmienok ustanovených živnostenským zákonom alebo inými osobitnými predpismi a prípad nezačatia prevádzkovania živnosti v lehote dlhšej ako dva roky od vzniku živnostenského oprávnenia alebo bez pozastavenia prevádzkovania živnosti prestane prevádzkovať živnosť na dobu dlhšiu ako dva roky. V iných prípadoch nie je možné zrušiť živnosť.
Živnostenský úrad musí zrušiť živnosť pri nezatvorení prevádzky na 30 dní po nariadení uzavretia na mieste pri výkone dozoru orgánom štátneho zdravotného dozoru a môže tak urobiť v prípade, ak podnikateľ nepožaduje pri vstupe do prevádzok za podmienok daných príslušnou vyhláškou ÚVZ SR potvrdenie o očkovaní alebo prekonaní ochorenia COVID-19 a nezabráni vstupu osôb do prevádzky, ktorá sa odmietnu takým potvrdením preukázať. V oboch prípadoch je, ako je uvedené vyššie, otázna zákonnosť oznamovania týchto zistení orgánom štátneho zdravotného dozoru živnostenskému úradu.
3/ Kto rozhoduje o zrušení živnosti a čo nato potrebuje?
V danom prípade o zrušení živnosti rozhoduje okresný úrad, ktorý má kompetencie živnostenského úradu, následne po podaní odvolania rozhoduje okresný úrad v sídle kraja a následne po podaní správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja rozhoduje krajský súd, ktorý môže rozhodnutie o zrušení živnostenského oprávnenia zrušiť ale môže aj zamietnuť správnu žalobu a voči jeho rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť podnikateľa ako aj okresného úradu v sídle kraja na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, voči ktorého rozsudku môže podnikateľ podať ústavnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky.
Pre živnostenský úrad je dôležité, aby mal k dispozícii úplný podklad o osobitne závažnom porušení povinností podnikateľa t.j. príslušné právoplatné rozhodnutia o pokute (kde je rozhodnuté o spáchaní správneho deliktu porušením nariadeného opatrenia podľa § 55a zákona č. 355/2007 Z.z. resp. opakovaným porušením § 52a zákona č. 355/2007 Z.z.), pretože živnostenský úrad je viazaný právoplatným rozhodnutím o tom, či a kto spáchal správny delikt bez možnosti samostatne posúdiť túto otázku (§ 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) . Tu je potrebné si uvedomiť, že v konaní pred živnostenským úradom je už neskoro sa brániť, pretože preukázanie osobitne závažného porušenia povinnosti či podmienok stanovených opatrením vydaným podľa § 55a zákona č. 355/2007 Z.z. vyplýva priamo z právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty, kde vo výrokovej časti musí byť uvedený skutok a jeho právna kvalifikácia (aplikácia niektorých zásad trestného konania v správnom trestaní). Preto je potrebné vyvinúť procesnú aktivitu už v konaniach pred orgánom verejného zdravotníctva, ktorý rozhoduje o spáchaní správneho deliktu a pokute zaň.
4/ Ako sa v tomto prípade vykonáva dokazovanie?
Každý dôkaz musí byť získaný zákonne, podnikateľ môže napadnúť zápisnice či záznamy o zistených porušeniach, pretože je v kompetencii orgánu ochrany zdravia skúmať, či tieto podklady boli získané zákonne t.j. či boli dodržané všetky procesné právne normy týkajúce sa výkonu kontroly, vydania rozhodnutia týkajúceho sa zisteného porušenia zákona. Avšak aj tu bude potrebné niektoré dokumenty napadnúť ešte pred samotným začatím konania o uložení pokuty. Proti okamžitému uzatvoreniu prevádzky na 30 dní je totiž možné podať námietky, o čom musí osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor poučiť podnikateľa, pričom tieto námietky, hoci nemajú odkladný účinok, je možné podať do 10 dní od uloženia núteného okamžitého uzatvorenia prevádzky a príslušný orgán verejného zdravotníctva je povinný o námietkach rozhodnúť do 15 dní od ich doručenia, avšak proti jeho rozhodnutiu o námietkach sa nemožno odvolať. V takomto prípade už správne súdy ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky pripustili samostatné správne žaloby proti zamietavým rozhodnutiam o námietkach, pretože dané nariadenie okamžitého uzatvorenia prevádzky je uložením povinnosti podnikateľovi, voči ktorému je nutná súdna ochrana, keďže ide o zásah do práva a povinností. Takisto je možné napadnúť aj rozhodnutie o uložení pokuty za okamžité neuzatvorenie prevádzky správnou žalobou na krajský súd.
Treba zdôrazniť, že kým príslušný orgán verejného zdravotníctva nerozhodne právoplatným rozhodnutím o pokute za porušenie nariadeného okamžitého uzatvorenia prevádzky podľa § 55a zákona č. 355/2007 Z.z., nebude živnostenský úrad viazaný žiadnym rozhodnutím avšak nemôže si o tejto otázke urobiť úsudok sám ako o predbežnej otázke.
Rovnako v prípade fakultatívneho zrušenia živnostenského oprávnenia bude potrebné napadnúť práve to opakované porušenie § 52a zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, rozvoji a podpore verejného zdravia t.j. napadnúť rozhodnutie o pokute za opakovaný správny delikt podľa § 52a zákona č. 355/2007 Z.z. V konaní pred živnostenským úradom, hoci v tomto prípade ide o fakultatívnu právomoc, nejde o správne trestanie (aspoň zatiaľ podľa dostupnej judikatúry správnych súdov), a tak je otázne, ako sa vysporiada s tým, že zákon č.355/2007 Z.z. považuje opakované neplnenie povinností podľa § 52a za porušenie podmienok ustanovených týmto zákonom závažným spôsobom, hoci § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní nepočíta s takouto fikciou závažného spôsobu porušenia podmienok ustanovených zákonom, pretože z jeho znenia sa javí, že živnostenský úrad má právo posúdiť, či ide o porušenie podmienok ustanovených živnostenským zákonom alebo osobitným predpisom závažným spôsobom. Zákon č.355/2007 Z.z. tak obmedzuje živnostenský úrad v jeho právomoci vlastného hodnotenia závažného spôsobu.
Rozhodovanie živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia je klasický administratívny proces bez prvkov správneho trestania spravovaný zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
5/ Môže súd rozhodnúť o zatvorení prevádzky, o pozastavení živnosti podnikateľa alebo o jej úplnom zrušení?
Súd samotný nerozhoduje o zrušení živnostenského oprávnenia, iba preskúmava zákonnosť takéhoto rozhodnutia živnostenského úradu, môže pri podaní správnej žaloby podnikateľa priznať odkladný účinok takejto žalobe vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu o zrušení živnostenského oprávnenia až do svojho rozhodnutia vo veci samej.
6/ Mohla by „hygiena“ pri zistení porušovania pandemických opatrení zatvoriť napríklad aj obchodnú spoločnosť (napr. s.r.o, družstvo atď.)?
Orgány ochrany zdravia a orgány výkonu štátneho zdravotného dozoru nemôžu zatvoriť obchodnú spoločnosť či družstvo a ani odobrať živnosť či inú licenciu.
Možnosť osoby vykonávajúcej štátny zdravotný dozor nariadiť okamžité zatvorenie prevádzok z dôvodu porušenia opatrení nariadených podľa § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z. vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva z dôvodu ochorenia COVID-19 je účinná od 15.11.2021 ako § 55a zákona č. 355/2007 Z.z..
Pred týmto dátumom mohla táto osoba pri výkone štátneho zdravotného dozoru ukladať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, medzi ktoré patrí aj nariadenie uzatvorenia prevádzky alebo jej časti na potrebné obdobie, ak sa pri výkone kontroly zistí také porušenie zákona č. 355/2007 Z.z. a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia (teda aj vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky), ktoré môže mať bezprostredne za následok riziko vážneho poškodenia zdravia. Toto ustanovenie platí aj po 15.11.2021, avšak oproti ustanoveniu § 55a sa týka všetkých ochorení a vyžaduje sa na jeho realizáciu bezprostredná hrozba vážneho poškodenia zdravia, čo sa ťažšie dokazuje, ako porušenie ustanovení vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Zásadná zmena v oblasti následkov porušovania vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva v podobe ich zatvárania na 30 dní výlučne na základe porušenia povinností ustanovených týmito vyhláškami nastala teda až 15.11.2021.
7/ Ak dôjde k zrušeniu živnosti, môže tá istá osoba začať opäť podnikať ako živnostník či prostredníctvom spoločnosti napr. s.r.o.? Môže založiť spoločnosť s rovnakým obchodným názvom ako predtým?
Spomínané obligatórne aj fakultatívne zrušenie živnostenského oprávnenia je prekážkou pre osobu, ktorej bolo živnostenské oprávnenie takto zrušené v tom, aby mohla byť zodpovedným zástupcom fyzickej a právnickej osoby počas troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia a aby mohla ohlásiť živnosť počas troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.
Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným však môže založiť novú spoločnosť s ručením obmedzeným s rovnakým predmetom činnosti aj pred uplynutím tejto lehoty.
Rovnaké obchodné meno dvoch spoločnosti nie je možné a to ani v prípade, ak by mali rozdielne označenie právnej formy. Obchodné meno však nesmie byť ani zameniteľné s iným obchodným menom, v tomto prípade však môže dôjsť k zápisu do obchodného registra, ktorý skúma iba totožnosť obchodných mien ale nie ich zameniteľnosť.
8/ Majú podnikatelia nejaké možnosti sa brániť v súvislosti s vyhláškami ÚVZ SR? Vaša kancelária zastupuje mnoho prípadov na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu – bolo už rozhodnuté?
Podnikatelia v prípade opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 majú pomerne obmedzené možnosti.
Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podnikatelia nemôžu napadnúť žiadnym účinným vnútroštátnym prostriedkom a preto je pre nich otvorená cesta podania sťažnosti na porušenie práv zakotvených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd na Európsky súd pre ľudské práva, ako napríklad pre porušenie práva na pokojné užívanie majetku v podobe straty klientely, ktorá sa považuje za majetok, práve vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva, ktoré buď zatvárajú prevádzky alebo obmedzujú ich klientelu práve umožňovaním vstupu do nich len očkovaným proti COVID-19 alebo tým, čo prekonali toto ochorenie.
Z pohľadu sťažností proti Slovenskej republiky je zatiaľ na Európskom súde pre ľudské práva riešený prípad Toromag a ostatní proti Slovenskej republiky, ide o fitness centrá zatvorené počas prvej vlny pandémie COVID-19. Zatiaľ sa nerozhodlo. Európsky súd pre ľudské práva zatiaľ meritórne nerozhodol v žiadnom prípade sťažností podnikateľov na opatrenia vlád zmluvných štátov Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. V prípade pokút, zrušení živnostenských oprávnení je potrebné využiť vyššie uvedený mechanizmu vnútroštátnych prostriedkov nápravy a až po ich vyčerpaní je možné sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.
Napíšte nám recepcia@fridrichlawyers.sk