Uznesenie vlády o obmedzení slobody pohybu zákazom vychádzania je rozhodnutím nadväzujúcim na vyhlásenie núdzového stavu.
To uznesenie podmieňuje výnimku zo zákazu vychádzania testom, ktorého získanie je dobrovoľné t.j. bezdôvodne zvýhodňuje tých, čo dobrovoľne strpeli na sebe určitú činnosť, ktorou odsúhlasili zásah do nedotknuteľnosti svojej osoby (resp. súkromia), ktorý nemá zákonný základ a nie je ako povinný vyhlásený počas núdzového stavu.
Ide teda o činnosť, keď sa tí, čo sa zriekli výkonu základných práv a slobôd, „odmeňujú“ výnimkou zo zákazu vychádzania v celej možnej šírke realizácie slobody pohybu a tí, čo chránili svoje základné práva a slobody uznané Ústavou SR, sú postihnutí takmer úplným zákazom vychádzania, keď je im zakázané najmä ísť do práce a vykonávať podnikateľskú činnosť.
Táto diskriminácia nie je odôvodnená núdzovým stavom a nie je odôvodnená ani rozdielnosťou postavenia týchto dvoch skupín obyvateľov. Potvrdenie o negatívnom teste je zárukou slobodného pohybu, hoci testovanie nie je povinné. Možno teda hovoriť o skrytom sankcionovaní obyvateľa, ktorý dodržuje ústavu a zákony a plní si všetky svoje povinnosti. (Obyvateľ nešiel na testovanie, ktoré nebolo nariadené ani v rámci núdzového stavu. A dostáva sankciu, pretože sa nezúčastnil dobrovoľnej akcie vyhlásenej vládou iným uznesením.)
Možno tvrdiť, že v tomto bode dochádza v Slovenskej republike k mocenskej expanzii, keď právny štát nadobúda črty policajného štátu, pretože vykonávateľ moci diktuje bez právnej opory obyvateľom, kedy, kam a za akým účelom môžu vychádzať z bydliska. Dochádza k vytváraniu skupín obyvateľov rôznych kategórií. Na takéto rozlišovanie by z hľadiska hodnôt muselo byť bez pochybností preukázané, že test, ktorým sa občan preukazuje, spoľahlivo zistí, že je nakazený alebo nie je nakazený. Takmer úplný zákaz vychádzania pre osobu, ktorá neabsolvovala dobrovoľný (nespoľahlivý) test, porušuje zákaz diskriminácie podľa článku 12 ods. 2 v spojitosti s právom na slobodu pohybu podľa článku 23 Ústavy SR a osobnej slobody podľa článku 17 Ústavy SR ako aj v spojitosti s článkom 20 ods. 1 Ústavy (právo na ochranu majetku) a článku 35 ods. 1 Ústavy SR (právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť).